Sedelo sa v kruhu, niektorí prišli so svojím psíkom, iní bez. Voľba je vždy na majiteľovi. Pri predstavovaní spomenuli, prečo ich nechali doma. Prvý sa predstaví lektor a zoznámi seminaristov so svojimi „chúvičkami“. Sú to Rudove vlastné sučky bieleho švajčiarskeho ovčiaka. Používa ich pri socializáciách. Vytvárajú pohodové prostredie medzi psíkmi a zároveň vystupujú v úlohe mediátorov. Preto „chúvičky“. Ale späť k Rudovi. Predstaví sa napriek tomu, že v miestnosti asi niet človeka, čo by si o ňom niečo neprečítal, či nevypočul. Na seminár prišla aj pani, ktorá sa vyjadrila,že má bezproblémového psíka, len bola zvedavá na pána Desenského. Rudo následne vyzve ľudí aby sa pridali, a povedali pár informácii o sebe i svojom psíkovi. Zaujíma ho pohlavie, pôvod psa, ako dlho ho majiteľ má, či je kastrovaný, atď. Sú to nevyhnutné informácie ktoré k svojmu pochopeniu tento etológ potrebuje. Očami prebehne výstroj psíkov. Obojky, náhubky, ohlávky, postroje, vôdzky. Ich vhodnosť vysvetlí z hľadiska anatómie a bezpečnosti pre psíka i pre majiteľa.
Po predstavení sa upriami pozornosť na výhercu voľného vstupu na seminár. Ak si pozorne pozriete webovú stránku Pes sympaťák, nájdete tu možnosť ako tento vstup vyhrať. Na základe vlastnej skúsenosti môžem povedať, že vyhrať je príjemné. Ale oveľa dôležitejšie bolo pre mňa práve prostredníctvom tejto súťaže získať to najcennejšie - informácie.
Zakladateľka Psa sympaťáka, pani Danka Absolonová pristúpi k čítaniu otázok (áno, to je tá forma súťaže). Rudo reaguje. Raz vtipnejšie, inokedy vecne. Úderné sú jeho prirovnania. Spomeniem len jeden príklad. V situácii, keď si psíky „nesadnú“, niektorí majitelia zastávajú názor, že je vhodné nechať psíky samotné vyriešiť si situáciu. Rudo na to reagoval takto: „Keď sa pohádajú deti, prídete a podáte im palice, alebo sa snažíte problém vyriešiť?“ Jednoduché a výstižné. Priestor položiť otázku majú všetci účastníci. Vstupom do témy sa vytvára plodná diskusia, ktorá môže poukázať na problém z viacerých strán.
Do obedovej prestávky je ešte jedna krátka pauza. Psíky sa prebehnú, ľudia sa začnú medzi sebou zhovárať otvorenejšie. Niektorí si potykajú a potom rýchlo späť do bistra. Atmosféra je priateľská, spestrujú ju predovšetkým „havkáči“. Tí dajú hlasno najavo prípadnú nevôľu, šteknú, „vyštartujú“. Práve tých si Rudo berie a názorne predvedie ako v danej chvíli reagovať. Predstavte si, ono to funguje 😉.
Na augustovom stretnutí bola aj krásna predstaviteľka nemeckej dogy s tráviacimi problémami. Každý zodpovedný majiteľ rieši nepriaznivý stav svojho psíka s veterinárom a majiteľka patrila k tým zodpovedným. Zaujímal ju však aj názor človeka, ktorému pod rukami prešlo vyše dvetisíc psov a tak sa spýtala. Jednou z kvalít pána Desenského sú aj znalosti z oblasti podpory zdravia psov na homeopatickej báze. Inšpiratívny bol pre mňa aj výstup o tajomstve z Ďalekého východu. Čo si my, majitelia psov vyberieme, je na našej zodpovednosti. Jedno však nevylučuje druhé.
Sily sa načerpali pri obede. Na výber býva aj bezmäsité jedlo, čo určite poteší tých, ktorí mäsko nemusia. Seminár sa preklopil do svojej druhej polovice a debata mohla pokračovať. Riešili sa rôzne traumy psíkov. Od agresivity, separačnej úzkosti, prílišnej vzrušivosti až po spomínané trávenie. Najčastejšie sa však spomínala socializácia. Lektor poradil rôzne spôsoby pristupovania ku kontaktu, ako reagovať pri neželanom, neočakávanom strete. Socializácia má svoje pravidlá. Dodržiavaním určitých zásad si vychovávame priateľského a duševne vyrovnaného spoločníka.
Zážitky z Rudovho života so svorkou príjemným spôsobom doladili atmosféru. Spomínal, že organizuje svoje fríčka. Tiež aké psy má vo svojom azyle, akým spôsobom k nim pristupuje, aj prístup k ľuďom, čo ho poprosia o pomoc. Osem hodinový seminár sa môže zdať vyčerpávajúci, ale opak je pravdou. Téma ja a môj pes je nevyčerpateľná. Tomu asi rozumie každý - pre koho je psík priateľom. Nie len zviera. Dvadsaťpäť seminaristov, asi desiatka ľudí zo združenia Pes sympaťák, starajúci sa o pohodlie účastníkov, Rudo a jeho štvornohý tím. Čas plynie rýchlo, no príjemne.
Dôvodov prečo navštíviť seminár s Rudom Desenským môže byť niekoľko. Zvedavosť, chuť polemizovať, potreba naučiť sa niečo nové, vyriešiť problém so svojim psíkom... Nezáleží na tom, či ste začiatočník alebo skúsený chovateľ. Z plodnej diskusie ľahko získate novú inšpiráciu. Niekedy pomôže iný pohľad na vec. Zmena obojku, či intonácie hlasu. Rudy rád vysvetlí (s humorom sebe vlastným), prečo je dôležité poznať tieto jednoduché triky. Zloženie seminaristov býva veľmi pestré, rovnako ako psíky, ktoré sa prídu predviesť. Malý, veľký, bojazlivý aj ten protivný. Dvere má otvorené každý (majiteľ aj psík). Netreba sa báť prísť a opýtať sa. Práve tu nájdete pochopenie a podporu. Počuli ste už Ruda hovoriť o „couračke“? Čo to vlastne je - sa dozviete na seminári.
Pretože každý psík je výnimočný, a tak k nemu treba pristupovať.
Autor: Miriam Štvrtecká
