Pravdy a Nepravdy o psoch

dušičkové rozjímanie...

 

...alebo Ako Nebrať meno "psie" nadarmo , zistíte ak ...

 

Cesta za poznaním psej duše

Ten nápad prišiel spontánne, akoby sám od seba. Zakaždým, keď prišli na seminár „Ako myslí pes“ Ľubka a René Riegeloví so svojimi fenočkami. Už po toľký krát, až mi to došlo. Je v tom príbeh...  

Vypočujte si ho a zasiahne vaše psíčkarské srdce  :)

 

Kde ste sa prvý krát stretli s menom Rudolf Desenský ?

Zaregistrovala som upútavku na prvé diely programu „Kočka není pes“. Práve vtedy sme riešili náš nový prírastok - „problémovú“ útulkáčku Lujzu. Po mnohých pokusoch cez rôznych poradcov a odborníkov na psov a účasti na rôznych seminároch, boli naše výsledky stále na bode 0. Keď som sledovala prvý diel a toho zaujímavého „típka“ v klobúku, veľmi ma zaujal. Odvtedy sa začalo u nás meno  Rudy Desenský objavovať častejšie. A potom to už šlo. Knihy, pozeranie videí a semináre :)

Ako ste objavili Psa sympaťáka ?

Pri blúdení internetom a hľadaní možností, ako sa dá stretnúť s Rudym osobne, som natrafila na Psa sympaťáka a semináre, ktoré organizuje. Mrzí ma, že mi ušli viacdňové kurzy špeciálnych masáží, ktoré som v histórii podujatí s Rudym u vás na stránke našla..ale nie je všetkým dňom koniec :).

Každopádne, prostredníctvom Psa sympaťáka je ľahké natrafiť na partiu príjemných ľudí – psíčkarov, čo je popri odbornom obsahu bonus.

 

Pamätáte si prvý seminár s Rudym ?

Veľmi dobre :). Bolo to pre mňa stretnutie tretieho druhu :) . Videla som naživo, čo dokáže Rudy so psami, ale aj s ľuďmi. Ťažko sa to opisuje. Okolo Rudyho sa po pár sekundách vytvorí zvláštna, pokojná atmosféra. Potrebovala by som jedného takého Rudyho, aby bol so mnou permanentne :).

No a naše dievčatá, najmä Lujza, sa samozrejme okamžite zamilovali :)

 

Odkedy máte psíkov ?

Čo si pamätám, k zvieratám mám kladný vzťah. Keď som mala 7 rokov presťahovali sme sa do rodinného domu. Prvé prišli mačiaky a prvý pes až o pár rokov neskôr. Volal sa Rony, vlčiak a po čase k nemu pribudla najdúška vlčiačka Lucy. Venoval sa im otec. Kŕmil ich, vychovával, chodil na dlhé prechádzky. Ja som s nimi absolvovala len tie radostné, bezstarostné a príjemné záležitosti - hranie, mojkanie  a z času na čas prechádzky.

Dnes vidím, že to veľmi výchovné (voči mne) nebolo. Chýbal mi pocit zodpovednosti a predstava, čo všetko starostlivosť o psa znamená. O to ťažšia, ale aj zaujímavejšia bola moja cesta neskôr. Bez naučených stereotypov, a hlavne, našla som si svoju vlastnú cestu.

 

Váš prvý psík a jeho príbeh ?

 S mojim prvým psom som sa stretla „úplne náhodou“ (tie úvodzovky preto, že to samozrejme žiadna náhoda nebola, lebo tie predsa neexistujú :) v Hradci Králové. Mala som 18rokov. Lucy bola 3 mesačná vlčiačka, ktorá sa na ďalších 13,5 roka stala mojim všetkým - dôverníčkou, parťáčkou. ONA bola môj ozajstne prvý psík so všetkým, čo k tomu patrí.

Prežili sme bok po boku tú časť môjho života, kedy sa veľa vecí v živote človeka mení. Veľa ma naučila. Veľa vecí ohľadom psíkov, ale aj o mne samej som toho pri nej hodne pochopila. S odstupom času viem, že mnohé situácie by som dnes riešila inak. Ale nič neľutujem, lebo každá skúsenosť, poznanie a prežitok ma posunuli ďalej. .

Keď sa objavili prvé príznaky jej choroby, robila som všetko preto, aby som ju tu udržala čo najdlhšie. Toto zameranie bolo také silné až mi zatemnilo zdravý úsudok a robila som úplné šialenosti. Zubami nechtami som sa snažila bojovať za ňu a udržať ju ešte tu, so mnou. Ešte aspoň deň, pol dňa, hodinu.. ale tu, so mnou.

Keď už nevládala jesť, kŕmila som ju pastami a kúskami mäsa, ktoré by nezasýtili ani malé mača.  S odstupom času pri pozeraní videa a fotiek  z posledných dní jej života, som až uvidela a pochopila. Bola chudá a utrápená. Dnes už viem, že som ju mala nechať odísť skôr. A  viem, že vždy spravím všetko preto, aby naše zvieratá odišli v pokoji a včas. Lucinka bola inteligentná a krásna psia osobnosť. Navždy má svoje špeciálne miesto v mojom srdci.

K Lucinke sme si z ulice vzali drobnú, vystresovanú a nevychovanými deckami dokopanú Kety. Zakrátko k nim pribudla kokeršpanielka Ronka a spolu s Lucy a Kety bola táto psia trojka na niekoľko veľa rokov naša stabilná smečka. Ronka zomrela ako 10 ročná a Kety nám odišla iba nedávno, vo veku 20 rokov.

Teraz máme 10 ročnú retríverku Deinu, naše zlatíčko a k nej sme si pred 4 rokmi vybrali, alebo si ona vybrala nás? :) ..  z útulku veľkomederský rómsko-maďarský mix Lujzu. Rozmaznaní všetkými psíkmi, ktorých sme dovtedy mali, sme ostali zdesení, čo za kúsok sme si priniesli. Bola a je pre nás výzva. Ale zároveň cesta, ako spoznať ďalších zaujímavých ľudí, vrátane Rudyho :).

 

Ako by ste zhodnotili vývoj priebehu seminárov za tie „skalné roky“ ?.

Semináre boli a stále sú super. Časom si stále viac všímam nie psích účastníkov, ale ľudí. Je zaujímavé sledovať ich reakcie na Rudyho slová a praktické ukážky na ich miláčikoch. A často sa bavím. Mnoho „ego ľudí“ tam príde, ani neviem načo. Neriešia to, čo je dôležité, ale seba. Je to vtipné.

Baví ma, že každý seminár nám dá niečo nové. Aj keď sa riešia prevažne rovnaké problémy s rovnakým želaným výsledkom, stále nám je ukázaná iná cesta, ako sa k nemu dopracovať. Každý seminár je úplne iný. Iná atmosféra, iná nálada. V závislosti od účastníkov – psov aj ľudí, aj od nálady a pohody v akej príde Rudy so svojimi blondínami :). Obsah je však stále super.

 

S čím odchádzate zo seminárov a s čím prichádzate domov  ? .

Pre mňa sú tieto dni úžasným relaxom.  Vráti ma to z pracovného tempa a myšlienok späť na zem. Vraciam sa unavená. Ale pritom tak fajn naladená na niekoľko ďalších dní. Po zhone bežných dní je seminár pre nás pohodový deň.

No a hlavne, nakoniec zisťujem, že tá naša bláznivá Lujza, vôbec nie je taká hrôza :).

 

Ľubica Riegel Árvová

 

P.S. od Ľubky prišiel e-mail...

ani som netušila, keď som odpovede na otázky písala, ako skoro si na vlastné slová spomeniem. 

Včera sme pochovali našu milovanú mačičku Mafinku, ktorú sme si pred 16rokmi zobrali z útulku. Mafinka bola veľmi zaujímavá osobnosť, niečo ako mačkopes . Vyrastala práve s našou silnou psou trojkou Lucy, Rony, Kety, na ktoré som si zaspomínala vďaka vašim otázkam.. Mafinka s nimi trávila veľa času. Nespávala s ostatnými mickami, ale so psíkmi.

Tak aj posledné spojivko a spomienka na “staré” časy mi odkráčalo. Od piatka sme bojovali, ale žiaľ, v pondelok odišla. Nejako sa nám to v poslednom čase kopí.. Je to ťažké, láme mi srdce. Ale život ide ďalej a je treba postarať sa o ďalších našich štvornohých milovaných.. .

 

Občianske združenie Pes sympaťák vzniklo 25.2.2009. Z fotky sa na vás pozerám ja. Volám sa Dana Absolonová a som zakladateľkou tohoto združenia. Máme štyroch oficiálnych členov, 20 blízkych priateľov a sme špecialisti na špecializovanie vyhľadávania činností a ľudí s láskou na všetko živé v prírode.

Viac TU

 

Referencie - správy od vás

Dobrý deň. 

Tento seminár mi zmenil pohľad na určité situácie. Pán Desenský je skvelý človek. Dá sa povedať, že mi doslova otvoril oči a nehanbím sa priznať, že mi pomohol aj po psychickej stránke. Nakoľko ma vždy ovládla nervozita keď som išla so svojim psom na prechadzku (čo pravdaže nebývalo často) s domienkami čo mi zasa vyvedie, aké scény mi urobí. To všetko už je minulosť. So psíkom chodím teraz na prechádzky v úplnej pohode bez toho aby ma ťahal, staval sa na zadné a podobné veci. Síce nosí ohlávku a kvôli jeho temperamentu ju ešte nosiť pravdepodobne nejakú tú dobu bude, verím, že časom to bude lepšie a lepšie. 

Pre mňa je momentálne najväčším úspechom voľné vodítko na precházdke a psík kráčajúci pri mne z ktorého mám nesmiernu radosť. 

Síce som sa dozvedela na seminári naozaj veľa, za čo som vďačná, aj tak mi chýba ešte zopár rád a tipov na toho môjho malého čerta :) 

Rada sa v budúcnosti ešte zúčastním takéhoto seminára. 

Ďakujem naozaj za všetko :) 

s pozdravom

Saška

Alexandra Jančová

Najnovšie články

Pravdy a

Nepravdy o psoch

dušičkové rozjímanie...

...alebo Ako Nebrať meno "psie" nadarmo , zistíte ak ...

 

Pravdy a Nepravdy o psoch

dušičkové rozjímanie...

 

 

...alebo Ako Nebrať meno "psie" nadarmo , zistíte ak ...