Ach, jaj, boľavé uško
Stretla som sa s jedným Názorom.
Mal meno, mal tvár a mal ľudskú podobu. A psíka, ktorý sa škrabkal za uchom a zase a zase a zase…. Veterinárovi? – povedal ten Názor. Veď je to pes, on sa z toho vylíže.
Hm, o všetko živé sa treba starať, tvrdí Pes sympaťák. Ak to máš rád, postaráš sa. A vybral sa pre odpovede za sympatickou expertkou MVDr. Barbarou OČOVSKOU do veterinárnej ambulancie SmallVet v Bratislave.
Je možné, aby psíka bolelo uško ?
Áno, ide o relatívne častý problém, s ktorým psy, ale aj mačky, prichádzajú do veterinárnej ambulancie. Otitis externa je zápal vonkajšieho zvukovodu. Na jeho vzniku sa podieľa mnoho faktorov.
Primárne faktory sú schopné vytvoriť zápal zdravého zvukovodu, pričom niekedy spôsobujú len veľmi jemné zmeny a tak môžu uniknúť pozornosti majiteľa. Tieto faktory priamo ovplyvňujú vnútornú výstelku zvukovodu a dávajú tak možnosť pre rozvoj sekundárnej bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcii. Medzi primárne faktory patria parazity ako je ušný svrab, ďalej cudzie telesá- osiny, alergie (atopia, potravinová alergia, kontaktná alergia), ochorenia, ktoré sú sprevádzané nadmernou tvorbou šupín – seborea, endokrinologické ochorenia- hypotyreóza (nedostatočná funkcia štítnej žľazy) a iné.
Medzi sekundárne faktory patria baktérie a kvasinky. Prispievajú k patologickému procesu len v abnormálnom zvukovode, teda zvukovod je už nejakým spôsobom poškodený a sekundárne sa rozvinie bakteriálna alebo kvasinková infekcia.
Predisponujúce faktory zvyšujú riziko vzniku otitíd. Riziko predstavujú plavci, psy s nadmerne chlpatými zvukovodmi, psy so stenózou (zúžením) vertikálneho ušného kanála- šarpej, psy s ovisnutými ušnicami.
POZOR! Všeobecne nadmerná vlhkosť alebo teplo, nadmerné čistenie a vytrhávanie chlpov zvyšujú riziko vzniku otitíd.
Faktory spôsobujúce recidívy spôsobujú zmeny štruktúry alebo zmeny funkcie zvukovodov, bubienka a stredného ucha a vyskytujú sa prevažne pri chronických procesoch. Medzi tieto faktory patria kalcifikované, stenotické, alebo hyperplastické zvukovody, ďalej polypy (výrastky), nádory, otitis media (zápal vnútorného ucha).
Dôležité: Zápal vonkajšieho zvukovodu je symptóm (príznak nejakého ochorenia), nie diagnóza.
Ako zistím, že psík ma boľavé uško?
Klinické príznaky otitis externa si vo väčšine prípadov všimnete veľmi ľahko. Postihnuté zvieratá si škrabú uši, potriasajú hlavou alebo trepú ušami, vykazujú určitú bolestivosť v oblasti uší. Vnútorné plochy uší môžu byť začervenané, tvorí sa ušný maz, ktorý má rôzny charakter.
Pri ušnom svrabe je ušný maz čierny, drobivý, suchšej konzistencie. Pri bakteriálnom zápale je maz svetlohnedý až žltý, mazľavý. Pri kvasinkovom zápale je maz hnedý až hnedočierny, voskovitej konzistencie.
Zápal uší je často krát sprevádzaný nepríjemným zápachom. Nie je výnimkou agresívne správanie, pokiaľ sú uši bolestivé a majiteľ sa ich dotkne. Pri cudzích telesách často pozorujeme nakláňanie hlavy na postihnutú stranu, teda na stranu toho ucha, kde sa nachádza cudzie teleso a neustále opakované trasenie alebo trepanie ušami.
Neliečený zápal vonkajšieho ucha predstavuje nebezpečenstvo pre rozvoj chronického zápalu zvukovodu a šírenie procesu cez poškodený bubienok na stredné, prípadne až vnútorné ucho. Toto má za následok vážne neurologické problémy ako je nakláňanie hlavy do strany, pohyb do kruhu, nekoordinovaný pohyb a ďalšie.
Čo čaká môjho psíka pri vyšetrení,
resp. ako sa diagnostikuje zápal vonkajšieho zvukovodu?
Ak má vaše zvieratko niektorý z horeuvedených príznakov, veterinárny lekár mu vyšetrí uši špeciálnym prístrojom- otoskopom. Týmto prístrojom zistí, či sa v uchu nenachádza cudzie teleso, posúdi stav kože vo vonkajšom zvukovode, množstvo a charakter mazu, posúdi stav bubienka, pokiaľ je viditeľný.
Nasleduje mikroskopické vyšetrenie ušných sterov pod mikroskopom na posúdenie charakteru infekcie. Bakteriologickú kultiváciu so stanovením citlivosti na antibiotiká je nutné vykonať v prípade, že nájde veterinár pod mikroskopom tyčinkovité baktérie ( sú mimoriadne odolné na mnohé antibiotiká), ďalej pri zápaloch stredného ucha, pri opakujúcich sa zápaloch vonkajšieho ucha alebo v prípade, že zápal ucha nereaguje adekvátne na zvolenú terapiu a pri kontrolnom mikroskopickom vyšetrení sa zisťuje stále prítomnosť baktérií.
Niekedy je nutné vykonať aj ster na mykologické vyšetrenie (vyšetrenie na prítomnosť plesní). Veterinárny lekár by mal vyšetriť zvukovody aj palpačne (vyšetrenie pohmatom, robí sa pozdĺž priebehu zvukovodov z vonkajšej strany) a odhaliť tak možné abnormality.
Radi vám pomôžeme, kontaktujte nás info@smallvet.sk
MVDr. Barbara Očovská
